Home » Kosti a kĺby » Matej Tóth: Preteky v Riu boli možno aj mierne za hranou mojich fyzických a psychických možností a schopností
aktivita

Matej Tóth: Preteky v Riu boli možno aj mierne za hranou mojich fyzických a psychických možností a schopností

Váš život je neodmysliteľne spätý so športom, získala si vás chôdza. Ako prebiehajú vaše tréningy, čo im predchádza – v zmysle ak trénujete, povedzme, ráno, doprajete si ľahké raňajky? A ktoré časti tela vďaka chôdzi potrápite najviac?
Väčšinou trénujeme ráno. Môj režim je závislý od daného tréningu. Pokiaľ to nie je náročný tréning, tak neraňajkujem (snažím sa budovať metabolickú kondíciu, aby telo viac pracovalo so svojou energiou), pred tréningom cvičím zo svojím fyzioterapeutom asi hodinku koncept DNS (dynamická neuromuskulárna stabilizácia), a potom nasleduje samotný tréning. Najviac dostanú zabrať nohy, ale chôdza je šport, ktorý zaťaží telo komplexne, a tak paradoxne sa niekedy stane, že ma najviac bolia ruky.

Najvýznamnejší prvok prevencie je už spomínané cvičenie DNS, ktorým sa snažíme docieliť lepšiu stabilitu a posilnenie tela, tým pádom lepšiu efektivitu pohybového aparátu a menšie riziko zranení.

Profesionálni športovci venujú starostlivosti o svoje zdravie veľkú pozornosť. Ako vyzerá zdravotná prevencia vo vašom prípade?
Pri takom objeme ako robíme, je regenerácia a prevencia nevyhnutná. Ja sa snažím zachovať pomer tréningu a regenerácie 2 : 1, takže na 2 hodiny tréningu, hodina regenerácie. Najvýznamnejší prvok prevencie je už spomínané cvičenie DNS, ktorým sa snažíme docieliť lepšiu stabilitu a posilnenie tela, tým pádom lepšiu efektivitu pohybového aparátu a menšie riziko zranení.

Patríte k ľuďom, ktorí nepodceňujú ani ten najmenší signál tela, že niečo nemusí byť v poriadku, alebo sa spoliehate výlučne na pravidelné lekárske prehliadky?
Musí to byť symbióza oboch aspektov. Samozrejme, som pod dohľadom lekárov, chodím relatívne často na krvné odbery či iné vyšetrenia, ale športovec musí načúvať svojmu telu a rešpektovať jeho signály.

Primárna regenerácia (nejaké boľavé nohy a únava) trvá približne týždeň. Ja som mal dlho osobný rekord na 20 km z pretekov, ktoré boli 2 týždne po kvalitnej 50-ke.

Koľko času potrebujete na regeneráciu tela po výkone, aký ste predviedli napríklad na minuloročnej olympiáde?
Preteky v Riu boli na hrane a možno aj mierne za hranou mojich fyzických a psychických možností a schopností. Preto trvala regenerácie relatívne dlho, navyše môj stav bol skomplikovaný zranením, ktoré sa ťahalo už pol roka pred OH. Primárna regenerácia (nejaké boľavé nohy a únava) trvá približne týždeň. Ja som mal dlho osobný rekord na 20 km z pretekov, ktoré boli 2 týždne po kvalitnej 50-ke. Avšak pripraviť sa na ďalšiu 50-ku, a doplniť energiu na ňu, trvá minimálne 4 mesiace, niekedy aj dlhšie. Aj preto chodím počas roka jednu, maximálne dve 50-ky.

Ako vyzerá vaša príprava na súťaže, čo sa pohybu i stravy týká?
Je to proces, ktorý mám časom tak zautomatizovaný, že nad ním ani nemusím rozmýšľať. Finálna príprava na jedny preteky na 50 km trvá približne 10 týždňov, väčšinu z tohto času trávime na sústredení v horách. Posledné 2 týždne z toho sú vylaďovacie, kde už tréningová záťaž ide dole a všetko sa už kumuluje na štart. Stravu veľmi nemením, keďže si na ňu dávam pozor počas celého roka.

Máte poistenú nejakú časť tela?
Nie, na Slovensku vám to nikto nepoistí. Ani by som to asi neriešil.

Za akého počasia sa vám chodí najlepšie?
Ideálom pre mňa sú také marcové Dudince, keď tam bývajú preteky Dudinská 50-ka. To znamená približne 12-15 stupňov, jarné slniečko, bezvetrie. Keď však vieme, v akých podmienkach sa bude pretekať, tak vieme telo pripraviť a adaptovať na rôzne počasie. Samozrejme, extrémy ako 35 stupňov, slnko a vlhko asi nemá rád nikto.

Next article