Home » Kosti a kĺby » Jozef Metelka: Myslieť si, že najhoršie mám za sebou, by bola veľká hlúposť
aktivita životný štýl

Jozef Metelka: Myslieť si, že najhoršie mám za sebou, by bola veľká hlúposť

Na ktoré miesto v živote radíte zdravie?
Na prvé, tak ako aj šťastie, pretože ani jedného nie je v živote dosť.

Po dlhej diskusii s odborníkmi som však zakrátko pochopil, že protézy dnes umožňujú robiť absolútne všetko, čo človek chce, a teda je to o hlave, pretože v skutku technológie existujú.

Čo sa premieľa v hlave mladému mužovi, ktorý sa dozvie, že mu bude amputovaná končatina?
Na začiatku som nevedel pochopiť, ako je možné, že v tak vyspelej dobe, ako je táto, neexistoval spôsob, ako nohu zachrániť, či nahradiť niečím, čo by bolo v podstate zrastené so všetkým ostatným ako originálna noha. Po dlhej diskusii s odborníkmi som však zakrátko pochopil, že protézy dnes umožňujú robiť absolútne všetko, čo človek chce, a teda je to o hlave, pretože v skutku technológie existujú. A kto vie, možno ešte za môjho života bude tabletka, ktorá spôsobí 100 %-nú obnovu ľudského tela.

Koľko vám trvalo, kým ste sa dostali do aktuálneho modelu fungovania?
V princípe asi 3 mesiace, už cez leto som spravil na motorke 8000 míľ po Európe.

Akým športovým aktivitám sa v súčasnosti venujete?
Momentálne len cyklistike, nakoľko je to časovo veľmi náročný šport. Nezostáva čas na nič iné, ale ak chcem byť najlepší na svete, je to daň, ktorú, žiaľ, musím dočasne platiť.

Dá sa povedať, že vás zranenie niečomu naučilo a za určité veci vo svojom živote ste mu dokonca vďačný?
Ak by som sa vrátil späť v čase a mal opäť možnosť rozprávať s profesionálmi, ako postupovať pri zranení, už by som sa nesnažil zachraňovať kúsok končatiny, ale by som súhlasil s amputáciou okamžite. Človek však chce za každú cenu zachrániť kúsok seba, a tak veľakrát zdravý technologický rozum nedostáva požadovaný priestor. Myslím, že som získal iný pohľad na svet. Dobre som si vedomý toho, že i sprcha nemusí byť samozrejmosťou a každodenná prechádzka či jazda na bicykli sú skôr privilégiom, a nie právom.

Zmenila nehoda váš prístup k starostlivosti o vlastné zdravie? Ste opatrnejší, alebo si myslíte, že to najhoršie už máte za sebou?
Myslieť si, že najhoršie mám za sebou, by bola veľká hlúposť. Na začiatku som povedal, že si nesmierne vážim šťastie a zdravie. Veľmi ľahko sa môže stať aj oveľa horšie, ak nemá človek kúsok šťastia vo svojom živote. Nepovedal by som však, že by som sa začal nejak extrémne inak starať o vlastné zdravie a neverím, že opatrnosť zvyšuje zdravotnú situáciu. Je to skôr o tom, načo má človek tréning a schopnosti. Azda som sa lepšie naučil odhadnúť sám seba a oceniť to, čo dokážem.

Šport je veľmi špecifická „bublinka“ a nie je to reálny svet.

Trénujete i pretekáte s nehendikepovanými pretekármi. Cítite sa vôbec znevýhodnený?
Šport je veľmi špecifická „bublinka“ a nie je to reálny svet. Robím cyklistiku, kde sa snažím fyzicky a psychicky maximálne vymazať nevýhody. Avšak stále existujú, ak by to bola, nebodaj, výhoda, tak dnes vidíme peloton bez rúk, nôh a rôznych iných častí tela. (úsmev) V reálnom živote sa stane veľmi ľahko, že človek môže cítiť hranice. Avšak to platí aj pre dvojnožcov. Veľa ľudí skôr nikdy na hranice svojich možností nesiahne, a tak ani nikdy nevedia, kam až „králičia nora“ vedie.

Netajíte sa tým, že športujete ešte viac, než pred úrazom. Kde je vôbec váš limit?
Nemyslím, že som sa ocitol na mieste, z ktorého by som doteraz spozoroval limit. Jediný limit je asi časový. Rád by som robil viac športov na takej úrovni ako cyklistiku, avšak preto, že deň má len 24 hodín, je to nemožné.

Používate dvanásť špeciálnych protéz na rôzne druhy športov. Ktorý z nich je momentálne vašou prioritou?
Myslím, že jednoznačne cyklistika.

Ako vyzerajú vaše najbližšie športové plány pre tento rok?
Práve som sa dozvedel, že majstrovstvá sveta na dráhe sú 2. až 5. marca, tak idem priamou čiarou do Veľkej Británie. Trénujem v Newporte, a potom odchádzam na MS do LA.

Next article