Home » Civilizačné ochorenia » Rastislav Staňa: Hokej stále milujem
brankár

Rastislav Staňa: Hokej stále milujem

Pán Staňa, ako si spomínate na vaše hokejové začiatky? Kto vás prvýkrát priviedol na ľad?
K hokeju ma priviedol otec, ktorý bol profesionálny futbalový brankár a chodievali sme sa pozerať na futbalové aj hokejové zápasy. V roku 1986 Košice vyhrali federálnu ligu, takže tá vynikajúca atmosféra aj mňa zlákala na hokej. V tretej triede som sa postavil do brány, bol som vyhlásený najlepším brankárom turnaja, a v bráne som ostal už nastálo.

Nastúpiť za Washington s Peťom Bondrom, ktorý bol môj obľúbený hráč, bol môj splnený sen.

Ako vrcholový športovec ste odohrali 6 zápasov v NHL za Washington Capitals, potom ste sa presunuli na hraciu plochu do Európy. V čom vidíte hlavný rozdiel medzi NHL a KHL?
Nastúpiť za Washington s Peťom Bondrom, ktorý bol môj obľúbený hráč, bol môj splnený sen. Prvý rozdiel medzi NHL a KHL vidím v šírke ľadovej plochy, keďže tá v NHL je užšia, hra je rýchlejšia, je tam viacej osobných súbojov, kdežto v KHL je hra viacej technickejšia a založená na individuálnych schopnostiach jednotlivcov. Druhý podstatný rozdiel je, že NHL má už 100-ročnú históriu, kdežto KHL len 9-ročnú a v Amerike to za tie roky výborne zmanažovali, aby to marketingovo fungovalo a liga bola zisková.

Spolu s Jánom Lašákom ste boli nepremožiteľná dvojka. Ako si spomínate na časy v reprezentácii?
S Jánom nás spojilo mesačné turné po Kanade a turnaj Viking cup, kde sme spolu bývali v jednej rodine a tam vzniklo naše puto. Následne nám tréner Filc dal po 20-tke šancu aj v reprezentácii A-mužstva. Tá chémia medzi nami fungovala, navzájom sme si pomáhali a ťažila z toho reprezentácia, kde sme získali pekné medailové umiestnenia. Mám na to krásne spomienky, hlavne zlatá medaila z Gothenborgu a následný ošiaľ na Slovensku je nezabudnuteľný zážitok.

V sezóne som trénoval 6 dní v týždni na ľade aj suchú prípravu v posilňovni, takže nejaké 2 hodinky plus 2 až 3 zápasy týždenne.

Zaradili ste sa svojimi výkonmi medzi najlepších brankárov. Boli ste na vrchole svojich športových síl. Koľko času ste venoval trénigom a kardio posilňovaniu?
V sezóne som trénoval 6 dní v týždni na ľade aj suchú prípravu v posilňovni, takže nejaké 2 hodinky plus 2 až 3 zápasy týždenne. Po sezóne som si dával 2- až 3-týždňovú pauzu a nasledovala letná príprava na ďalšiu sezónu, to znamená beh, bicykel, posilňovňa a doplnkové športy futbal, tenis, hokejbal.

Moje problémy začali, už keď som hrával v Rusku, kde som mal pľúcne problémy (pľúcne chlamýdie aj zápal pľúc) a následne, keď som hral v Prahe za Spartu, dostal som opäť zápal pľúc.

Potom prišli problémy so srdcom, rady lekárov boli nekompromisné a hokej vám zakázali. Ako vôbec došlo k tomu, že máte problémy so srdcom?
Moje problémy začali, už keď som hrával v Rusku, kde som mal pľúcne problémy (pľúcne chlamýdie aj zápal pľúc) a následne, keď som hral v Prahe za Spartu, dostal som opäť zápal pľúc. To mi už naznačovalo, že môj organizmus je oslabený. Začal som rozmýšľať nad prerušením kariéry, a následne mi diagnostikovali zápal srdcového svalu. Takže mi hneď povedali, že budem musieť absolvovať polročnú až ročnú pauzu bez športu, a potom sa uvidí, ako sa zotavím.

Ako ovplyvnila srdcová arytmia váš vzťah k športu?
Hokej stále milujem, ale už ho nemôžem hrávať na profesionálnej úrovni. Keďže som odmalička športoval, som rád, že som sa zotavil na takú úroveň, že môžem rekreačne športovať. Rád si zabehám, bicyklujem, ale keďže veľmi nechcem riskovať záťaž srdca, nejdem do dynamických športov.

Aký je váš zdravotný stav dnes?
Momentálne chodievam každý polrok na kontrolu, môj stav sa za prvý rok postupne zlepšoval. Teraz je stabilizovaný na nejakej 90 %-nej úrovni, cítim sa dobre a, našťastie, v bežnom živote nepociťujem nejaké problémy.

Venujete sa v súčasnoti nejakému športu rekreačne?
Ako som spomínal, nechcem zaťažovať srdce do maximálnych tepov, takže sa venujem športu, kde si nastavím max. výšku tepu a v tejto zóne športujem, môj obľúbený je beh a bicykel. Priznám sa, že ma láka aj hokej a futbal, zahral som si zopárkrát, ale naozaj v ľahkej intenzite.

Brankárskemu remeslu rozumiem, tak by som rád odovzdal skúsenosti.

Máte vlastnú hokejovú školu, venujete sa kempom pre športovcom a Slovenský zväz ľadového hokeja vám dal možnosť trénovať mladých brankárov v reprezentácii. Vyzerá to tak, že sa nenudíte.
Prvý rok som poslúchol lekárov a dal si rok pauzu od športu. No potom som sa už začínal bez športu nudiť, tak som bol rád, že som dostal ponuku od SZĽH trénovať brankárov do 16 rokov a plus som si riešil súkromné aktivity, či už špeciálny brankársky kemp, alebo na klubovej úrovni v maďarskom Miškolci. Brankárskemu remeslu rozumiem, tak by som rád odovzdal skúsenosti.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Mám za sebou prvý rok v pozícii trénera brankárov, zatiaľ ma to napĺňa, ale som otvorený aj ďalším ponukám. Skúsil som si spolukomentovať hokejové zápasy pre televíziu, videl som hokej z iného uhla pohľadu. Určite by som sa rád pohyboval okolo hokeja, ale v akej pozícii, to ukáže až čas…

Next article